Čo je diagnostická laparoskopia?
Diagnostická laparoskopia je moderná vyšetrovacia metóda, ktorá lekárom umožňuje presne určiť príčinu vašich ťažkostí. Pomocou špeciálnej optiky a kamery môžu detailne prezrieť vnútorné orgány cez malé vpichy v brušnej stene. Toto vyšetrenie poskytuje lekárom možnosť dôkladne preskúmať vnútorné pohlavné orgány - maternicu, vajíčkovody, vaječníky, oblasť slepého čreva, pečene, žlčníka a časti hrubého a tenkého čreva.
Kedy je laparoskopia potrebná?
Laparoskopické vyšetrenie sa najčastejšie využíva pri podozrení na endometriózu, čo je stav, pri ktorom sa maternicová sliznica nachádza mimo dutiny maternice a spôsobuje bolesti alebo krvácanie aj mimo menštruácie. Ďalšími dôvodmi môžu byť diagnostika zrastov či vývojových chýb vnútorných rodidiel. Vyšetruje sa ňou aj priechodnosť vajíčkovodov, to sa realizuje pomocou farebnej tekutiny vpustenej do maternice. Nepriechodnosť vajíčkovodov je pritom najčastejšou príčinou neplodnosti.
Ako sa pripraviť na zákrok?
Pred laparoskopiou je nevyhnutné absolvovať interné predoperačné vyšetrenie, ktoré je štandardom pred každou celkovou anestéziou. Je mimoriadne dôležité informovať svojho lekára o všetkých predchádzajúcich operáciách v brušnej dutine a prípadných komplikáciách, ktoré ste mali v minulosti. V deň zákroku je potrebné byť minimálne 6 hodín nalačno - nejesť, nepiť ani nefajčiť.
Ako prebieha samotný zákrok?
Laparoskopia sa vykonáva v celkovej anestézii. Po uspatí je pacientka uložená do miernej polohy hlavou nadol, čo umožňuje lepší prístup k orgánom v malej panve. Lekár následne zavedie do brušnej dutiny optiku cez malý vpich pri pupku a pracovné nástroje cez drobné vpichy v podbruší. Pre lepšiu viditeľnosť sa brušná dutina napĺňa oxidom uhličitým. Celý priebeh vyšetrenia sleduje lekársky tím na monitore, kde je obraz desaťnásobne zväčšený.
Čo môže laparoskopia odhaliť?
Počas vyšetrenia môžu lekári odhaliť rôzne patologické zmeny, pričom najčastejšie ide o problémy súvisiace s neplodnosťou. Významné sú najmä zmeny na vajíčkovodoch, ktoré vznikajú po prekonaných zápaloch. Tieto zápaly môžu prebehnúť aj bez zjavných príznakov, takže žena o nich často ani nevie.
Pozápalové zmeny môžu viesť k vážnemu poškodeniu vajíčkovodu - ten sa vplyvom zrastov uzavrie, stane sa nepriechodným a teda nefunkčným. Typickým príznakom je zhrubnutý vajíčkovod vyplnený tekutinou (odborne nazývaný sactosalpinx). Takéto zmeny nielen znižujú šancu na prirodzené otehotnenie, ale pri umelom oplodnení môžu dokonca zvyšovať riziko mimomaternicovej tehotnosti.
V takýchto prípadoch lekári často odporúčajú chirurgické odstránenie poškodeného vajíčkovodu (salpingektómiu). Tento zákrok môže zvýšiť úspešnosť následnej liečby neplodnosti metódami asistovanej reprodukcie. Je však dôležité vedieť, že po odstránení oboch vajíčkovodov je jedinou možnosťou otehotnenia umelé oplodnenie.
Laparoskopia môže odhaliť aj ďalšie zdravotné problémy, ako sú zrasty či cysty na vaječníkoch. Ak je potrebný operačný zákrok, lekári ho vykonávajú s maximálnym ohľadom na zachovanie plodnosti.
Aké sú možné komplikácie?
Výskyt komplikácií je veľmi nízky až vzácny. Po zákroku je každá pacientka pod starostlivým dohľadom skúseného tímu lekárov a sestier, ktorí pravidelne kontrolujú jej zdravotný stav a včas zachytia prípadné komplikácie. Môžeme ich rozdeliť do niekoľkých skupín:
Anestéziologické komplikácie súvisia najmä s polohou pacientky počas zákroku (mierne dole hlavou) a prítomnosťou oxidu uhličitého v brušnej dutine. Môže sa vyskytnúť zhoršené dýchanie a zmeny v návrate krvi do srdca, čo kladie vyššie nároky na srdcovú činnosť.
Chirurgické komplikácie zahŕňajú možné krvácanie po poranení väčších ciev alebo poranenie žalúdka či čreva pri zavádzaní nástrojov do brušnej dutiny. V ojedinelých závažných prípadoch môže byť potrebné otvoriť brušnú dutinu klasickým rezom, aby sa vzniknutá komplikácia ošetrila. Takéto situácie môžu predĺžiť pobyt v nemocnici.
Ďalším rizikom je tvorba krvných zrazenín, najmä v dolných končatinách, s možnosťou ich uvoľnenia do pľúcneho obehu. Toto riziko sa však výrazne znižuje podávaním protizrážavých liekov, používaním elastickej bandáže na nohách a skorým návratom k pohybovej aktivite po operácii.
Medzi menej závažné, ale častejšie komplikácie patria dočasné poruchy citlivosti v oblasti vpichov, ktoré sa spontánne upravia v priebehu niekoľkých týždňov. Okrem bolesti v mieste vpichov sa môžu vyskytnúť aj bolesti pod rebrami a v ramenách - tie súvisia s polohou pri operácii a použitím oxidu uhličitého.
Ako prebieha zotavenie?
Hospitalizácia po laparoskopii trvá zvyčajne maximálne 24 hodín. Bolesti bývajú minimálne a väčšinou nevyžadujú silné lieky proti bolesti. Po zákroku sa môže objaviť slabé špinenie, ktoré spontánne ustúpi do 7 dní. Počas rekonvalescencie sa odporúča vyhýbať sa pohlavnému styku až do prvej menštruácie a obmedziť hygienu len na sprchovanie počas 10 - 14 dní. Dôležité je vedieť, že každým dňom by sa mal stav pacientky zlepšovať - ak sa tak nedeje, je potrebné kontaktovať ošetrujúceho lekára.